stále absolútna paráda ... to je ako schopnosť pozerať pred seba i do seba. jeden v tom vidí prázdno, druhý svetlo, niekto patetickú nádej. pre mňa je tá fotka osudovo harmonická. osudovo práve pre tie neharmonické prvky, ktoré tam sú. Písala som, že je tá fotka moc krásna. Bola vtedy a je aj teraz.