zo zaciatku som akosi osciloval, ale zacina sa mi pacit myslienka, ze to kdesi visi na stene, v nejakej miestnosti/tiach, a ja sa pomaly presuvam od jedneho k druhemu... citim vypoved, a oslovuje ma najma svojou jendoduchostou podania... nenasilne taha dnu.
S(3) <>
Viktor Slota
[ all comments from the critic to the author • all comments from the author to the critic ]