trapil som sa co, alebo ci vobec, pisat k aktualne pribudajucim pracam vo w, az kym som nezacal premyslat, co by som si momentalne naozaj rad pozrel a takmer okamzite som skoncil pod touto obycajnou, poctivou, popisno spomienkovou a pre mna aj zaujimavo nostalgickou fotografiou, ktora spaja vsetok ten zhon dneska v kontraste s pokojom, ktory tu stale navokol panuje, no my sa mu obcas tak uspesne vyhybame, ci skor podliehame tomu zhonu, az nam nakoniec takato fotka uz nic nehovori.
tak mne momentalne hovori vsetko podstatne.